Infarkt myokardu – čo rozhoduje o prežití


Starý pán sedí na lavičke v parku, drží sa za hrudník, ťažko dýcha, potí sa. Čo urobíte? Iná situácia – stará mama má náhle silnú bolesť v bruchu za lopatkou, cíti nevoľnosť, zrazu je veľmi preľaknutá. Záchranku volať nechce, že to prejde.

Na seminári s medikmi sa učiteľ pýtal, kedy majú mať podozrenie, že pacient má infarkt myokardu. Začal s dlhou bolesťou na hrudníku. Postupne pridával iné symptómy, až kým ho študenti nezastavili, že teraz to musí byť infarkt. Netrafili. Správnou odpoveďou mala byť „iba“ tá špecifická bolesťna hrudníku.

Samozrejme, nie každá bolesť hrudníka je automaticky infarkt myokardu a netreba vždy volať záchranku. Pri takejto bolesti sa ale oplatí zbystriť pozornosť, pretože pohotové konanie môže človeku zachrániť život.


Srdce je orgán, uložený v hrudnom koši medzi druhým a piatym rebrom. Jeho hlavnou funkciou je čerpať krv a dostávať ju do celého tela. Pri plnení krvou sa rytmicky sťahuje a rozťahuje – je to sval. Má však jedno špecifikum – okrem toho, že je (podobne ako iné svaly) riadené nervovým systémom, srdce dokáže svoje pohyby regulovať aj samo. Na to, aby srdce správne fungovalo, je nevyhnutné, aby bolo dobre zásobené krvou – a teda kyslíkom a živinami. Má vlastný zásobovací cievny systém.
Už po 15 min trvajúcom nedostačujúcom príjme kyslíka a živín začínajú bunky srdca odumierať (nekróza).
 Po 10-12 hod podliehajú všetky bunky v ložisku definitívnej nekróze.

Infarkt myokardu (IM) je charakterizovaný práve odumieraním srdcového svalu. Pri infarkte myokardu je poškodenie srdca nezvratné. Ako je možné, že srdce, ktorým preteká všetka krv, zrazu nemá kyslík a živiny, bez ktorých nevie pracovať?  Najčastejšou príčinou býva čiastočné alebo úplné upchatie zásobujúcej cievy srdca. Ak sa v tele vytvorí krvná zrazenina (trombus), môže sa zo svojho pôvodného miesta odtrhnúť, putuje v cievnom systéme a môže niektorú cievu upchať. Výsledok sa hneď prejaví na zdravotnom stave pacienta. Najhoršie obídu tí „šťastlivci“ s trombom v cievach zásobujúcich srdce a mozog. A máme na svete infarkt myokardu alebo mozgovú mŕtvicu!
Prečo sa trombus v tele vôbec vytvorí?

Príčin je niekoľko:

  • Spomalenie toku krvi v žilách (pacienti po úraze, ktorí sú dlhšie imobilní).
  • Ochorenia pri ktorých sa krv zráža nadmerne.
  • Vnútorné poškodenia cievnej steny (zvýšená hladina „zlého“ LDL cholesterolu a jeho ukladanie sa do cievnej steny). 

Príznaky infarktu myokardu

  • Bolesť za hrudnou kosťou, trvajúca dlhšie ako 20 min, ktorá sa pri dýchaní zhorší. Bolesť je podobná ako pri tlaku, zvieraní či pálení.
  • Bolesť vyžaruje do ľavej hornej končatiny medzi lopatky, do sánky alebo krku. 
  • Dýchavičnosť.
  • Úzkosť spojená so strachom zo smrti, pot, bledosť. 
  • Nevoľnosť až následné vracanie.


Prvá pomoc


1. Hlavnou zásadou, ktorá zachraňuje život, je NEČAKAŤ! Volať 155. (112 je integrovaný záchranný systém, operátor prepája na 155 – záchranná zdravotná služba, čím sa stráca čas! A čas znamená kus nepoškodeného srdca).

2. Podať liek s obsahom kyseliny acetylsalicylovej. Rozhrýzť 1 tabletu! (lieky: Anopyrin, Stadapyrin, Vasopirin, Preventax, Acylpyrin, Aspirin)

3. Uložiť pacienta pohodlne do polosedu, uvoľniť odev na krku a páse.


Čo sa deje s pacientom pri infarkte myokardu

Po príchode záchranky lekár overí, či sa jedná o infarkt myokardu (EKG, biochemické markery). Po potvrdení diagnózy sú 2 spôsoby terapie:

1. Transport pacienta do zdravotníckeho zariadenia, kde sa môže vykonať priama perkutánna koronárna intervencia (spriechodnenie cievy).

2. Priama aplikácia liečiva – fibrinolytika, ktoré rozpúšťa krvnú zrazeninu.
Urýchliť príchod záchranky sa nedá. Jediné, čo sa ovplyvniť dá, je časový úsek od prvých príznakov po zavolanie záchranky. Dbajme, aby bol čo najkratší, čas je v tomto prípade - srdcový sval.


Použitá literatúra:


MASÁR, O. et al. Urgentná medicína pre medikov. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, Lekárska fakulta, 2012, ISBN 978-80-558-0344-9.

BULÍKOVÁ, T. Akútny koronárny syndróm. In DOBIÁŠ, V. et al: Prednemocničná urgentná medicína. Martin: Osveta, 2007, 178 s., ISBN: 9788080632441.

BRATOVÁ, A., & MURGAŠ, J. (2013). Vybrané kapitoly z urgentnej medicíny a medicíny katastrof I. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva, 2013, ISBN 978-80-558-0344-9.

Obrázky: 

www.pixabay.com